Ale život je príliš krátky na to, aby sme uvažovali nad nezmyselnými dohadmi, prečo neurobiť niečo spontánne? Prečo sa aspoň nepokúsiť okoreniť si svet novými zážitkami? Ja hovorím áno!
Na krytej plavárni bol zhon, veľa ľudí, chaos. Môj pohľad som venovala iba jemu. Bol úžasný, vyzeral dobre, veľmi sa mi páčil. Jeho úsmev, ten úsmev, dotyky, šantenie pod vodou, tie dotyky, chceli sme to obaja. Chceli sme spoznať niečo, čo sme doteraz nepoznali, chceli sme byť stredobodom vesmíru aspoň na chvíľu sa cítiť slobodne bez spoločenského a morálneho odsudzovania. To, čo spoločnosť uznala za správne sa niekedy odlišuje od toho, čo za správne považujem ja. Pravidlá sú na to, aby sa porušovali. Je to najstaršia forma ľudskej zábavy. Prečo ľudia nežijú viac po svojom? Predtým bolo nemravné mať pri sebe fotku ženy v nohavičkách. Teraz to už ani nezaradíme do stupnice amorálneho. Prečo? Hranice našej morálky sa povoľujú a tým pádom musí povoliť aj spoločenský kódex. Tak prečo nepredbehneme dobu? Musí sa každý držať pri zemi? Ja chcem lietať...
Ležali sme vedľa seba na uterákoch a bozkávali sme sa. Keď zavriem oči a spomeniem si na tie krásne chvíle chcem, chcem viac. Bozkávali sme sa asi celú večnosť a vždy som v tom objavila niečo nové. Fascinovalo ma ako ma pri tom držal tesne pod uchom a rukou si namieril prebádať celý môj krk. Vždy keď som na chvíľu otvorila oči videla som, ako sa usmieva, ako ho baví to, čo robíme, videla som, že obaja sme si užívali tento náš moment. Bolo mi jedno kto sa na nás pozerá, aj to, kto sa nepozerá, nikto nebol dôležitejší ako on, jeho plné sladké pery a jazyk, ktorým ma dokázal úplne odzbrojiť. Hladkala som ho po vlasoch, rukou som prechádzala po jeho hlave a dúfala som, že sa mu to páči. Dala som mu pár citlivých bozkov na jeho horúci krk, perami som sa po krku presúvala hore a dolu. S vášňou pri každom dotyku sme sa čoraz viac zahĺbili do tohto prekrásneho predstavenia a nechceli sme skončiť. Potom sme si len tak ľahli vedľa seba, pozeral sa mi priamo o očí, zodvihla som zrak a videla som jeho oči, prstom som mu prechádzala od čela, cez nos, až som zakotvila pri perách. Rozosmialo ho jemné šteklenie, posunula som sa bližšie k nemu a pobozkala som ho, on ma objal a rukami ma hladkal po chrbte. Cítila som sa v bezpečí.
Kabínky boli preplnené, všetci sa už zbierali domov, aj preto sme vrámci šetrenie miesta šli do kabínky spolu. Zamkli sme sa, oprela som ho o dvere a veľmi rýchloo sme sa začali ponárať do nového sveta vášne. Bozkávali sme sa, dotýkala som sa jeho rúk, chcela som ho prebádať celého. Oboma rukami som ho hladkala po hrudníku, bruchu, moje ústa prenasledovali trasu mojich rúk. Páčilo sa mu to, vždy keď som sa na neho pozrela, pozera sa mi do očí a usmieval sa. Ďalej to už bolo viac ako spojenie dvoch tiel, bolo to magické prepojenie duší a chvíľková eufória, pri ktorej by si dokonca aj každý pesimista povedal:,,žívot je tak krásny a dokonalý." Moje prvé myšlienky boli, že chcem umrieť v jeho objatí, v jeho blízkosti, s ním...
